- Pozorovanie slnečnej aktivity. Medzi dôležité pozorovacie aktivity pozorovateľne by mohlo patriť pozorovanie Slnka. Všade na svete  na každej hvezdárni sa zapájajú do systematického pozorovania našej najbližšej hviezdy. Zaznamenávajú sa polohy slnečných škvŕn (chladnejších miest na slnečnom povrchu), vypočítavajú sa ich súradnice a Wolfovo relatívne číslo – udávajúce slnečnú aktivitu. Pozorovanie  sa prevádza každý deň.  Jeho záznamy sa spracúvajú a sú východiskovým materiálom v predpovedaní slnečnej aktivity do budúcnosti, čo má nesmierny význam pri predpovedaní  napríklad magnetických búrok na Slnku, ktoré sa ako dnes už dobre vieme  spätne prejavujú  v magnetickom poli  Zeme. Každý človek sa neustále pohybuje v tomto magnetickom poli a to má naň veľký vplyv, hlavne na jeho psychiku a fyziobiologické procesy v jeho tele. Preto sú i tieto pozorovania veľmi dôležité.

- Pozorovanie zákrytov hviezd Mesiacom a asteroidmi. Podstata týchto pozorovaní spočíva v presnom časovom určení zákrytu jasných hviezd Mesiacom a asteroidmi. Časové údaje a údaje o presných zemepisných súradniciach pozorovateľa sa štatisticky spracúvajú a vyhodnocujú. Významom týchto pozorovaní je spresniť dráhu nášho Mesiaca a asteroidov. Náš prirodzený satelit má totiž veľmi nepravidelnú dráhu na čo má vplyv veľa iných telies ( Slnko, planéty, naša Zem). Neustálim monitorovaním, meraním a zbieraním údajov o jeho dráhe môžeme v budúcnosti vypočítať jeho skutočnú presnú polohu.  Údaje a poznatky o gravitačnom pôsobení telies môžeme v budúcnosti aplikovať na prepočítavaní dráh umelých družíc Zeme, alebo pri výpočtoch dráh asteroidov, ktorý križujú dráhu Zeme a tým sa stávajú nebezpečnými pre celé ľudstvo.

- Meranie priemerov asteroidov zákrytovou metódou.  Táto metóda je zatiaľ jedinou metódou na určenie priemeru a iných parametrov malých telies slnečnej sústavy.

- Premenné hviezdy. Premenné hviezdy patria do skupiny objektov, ktoré v krátkom čase podliehajú určitým zmenám. Keďže sa jedná o dvoj a viacnásobné hviezdne systémy ich premeny sú o to búrlivejšie. Najefektnejším prejavom takýchto zmien je výbuch supernovy. Na tomto príklade môžeme vidieť, že vesmír je oveľa aktívnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Pozorovateľ na Zemi je však v určitej nevýhode. Jediná informácia o dejoch vo vzdialených kútoch vesmíru je preňho svetlo. Avšak dnes poznáme metódy, ktorými sa z takejto jednoduchej informácie dokážeme dozvedieť čo najviac. Pri dvojhviezdnych systémoch sa jedná o systémy dvoch telies, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska a pri správnej pozícii voči pozorovateľovi na Zemi môžeme zaznamenať výkyvy jasnosti takýchto dvojzložiek. Tieto výkyvy sa pravidelne opakujú a  akékoľvek narušenie pravidelnosti, prípadne zmena frekvencie sú príčinou nejakých zmien v tomto dvojhviezdnom systéme. Keďže takýchto dvojhviezd je na oblohe neuveriteľné množstvo, profesionálne observatória nestačia monitorovať všetky doteraz známe. Práve preto sú na pozorovanie a kontrolovanie takýchto objektov vhodné menšie hvezdárne. Do tohto pozorovacieho programu sa  zapájajú i  individuálni astronómovia. Všetky údaje o ich  pozorovaniach sa zaznamenávajú a štatisticky vyhodnocujú. Táto databáza informácii potom slúži na vytváranie astrofyzikálnych teórii o viacnásobných hviezdnych systémoch. Zaznamenaním akejkoľvek zmeny pri nejakej dvojhviezde, môže astronóm amatér upozorniť odborníkov na to aby sa viac zaujímali o konkrétnu hviezdu. I pri dnešnom, vysokom počte známych premenných hviezd (viac ako 3 000 000) je toho ešte veľmi mnoho na objavovanie.

- Pozorovanie komét. Ešte pred 2. svetovou vojnou Slovensko hralo prím v objavovaní nových komét, o čom svedčia názvy komét, medzi ktorými môžeme nájsť aj mená osôb spojených s Trenčínom (kométa P/Horda - Mrkos - Pajdušáková).   Keďže objavovanie komét na oblohe je náhodné, nie je možné využiť nové výkonné prístroje na tento druh pozorovania. Uplatňujú sa tu skôr menšie prístroje, ktoré sú dynamickejšie a majú väčšie zorné pole. Štatistiky hovoria, že na objavenie kométy je treba asi 100 – 500 hodín pozorovania ale hlavne zanietených a vytrvalých pozorovateľov. Taktiež by bolo možné vykonávať pozorovania novoobjavených komét v rámci širšej spolupráce s inými hvezdárňami.

- Pozorovanie meteorov. Do tejto skupiny zaraďujeme rôzne častice, ktoré pri svojej púti okolo Slnka stretáva Zem na svojej dráhe.  Zväčša má kometárny pôvod, kedy hovoríme o meteorických prúdoch, resp. rojoch. Typický prípad sú tzv. Leonidy, ktoré spôsobili v novembri roku 1998 nádherný úkaz. Z pozorovaných údajov je možné určiť hustotu medziplanetárnej hmoty v okolí Zeme a aktivitu kometárneho telesa v minulosti, jeho vek a pod. Pozorovanie medziplanetárnej hmoty (meteorov),  má u nás veľkú tradíciu. Slovensko patrí k svetovej špičke  v pozorovaní meteorov. Pozorovania medzinárodne upravuje a riadi International Meteor  Organization (IMO).  Boli by sme radi keby sme sa stali účastníkmi tohto medzinárodného projektu.

- Exoplanéty. Prednedávnom spôsobil rozruch objav prvých planét  v iných hviezdnych systémoch. Keďže veľké svetové teleskopy majú málo pozorovacieho času, uplatňujú sa aj menšie, ktoré sú prepojené prostredníctvom siete internet.

- Zakresľovanie a fotografovanie astronomických objektov. Podmienky na povrchoch planét našej slnečnej sústavy sa menia a preto sú často monitorované.

- V Trenčíne a ani jeho okolí  nie je žiadna meteorologická stanica, ktorá by zaznamenávala priebeh počasia v našom meste a strednom Považí. Myslíme si, že v dnešnej dobe prudkých klimatických zmien a výkyvov počasia je takáto stanica skôr nutnosťou ako komfortom. Stanica by odovzdávala údaje do centrály Meteorologického ústavu. Jej úlohou by bolo zaznamenávať smer a rýchlosť vetra, teplotu, dĺžku slnečného svitu, vlhkosť, tlak, zrážky, oblačnosť a iné meteorologické javy.

- SETI, CETI – medzinárodný projekt pre hľadanie mimozemskej inteligencie, výskum UFO. Výskum, zbieranie údajov o pozorovaní UFO (neznáme lietajúce teleso) a určenie pôvodu.